Pitný režim na pracovisku a daňové výdavky

Pitný režim na pracovisku

Príjem adekvátneho množstva tekutín je dôležitou podmienkou správneho fungovania organizmu a nedôsledný pitný režim môže mať za následok rôzne zdravotné problémy, v najhoršom prípade aj smrť. Legislatíva na túto skutočnosť pamätá a v oblasti pracovno-právnych vzťahov zamestnávateľovi ukladá povinnosť zabezpečiť pitný režim pre zamestnancov vo viacerých všeobecne záväzných právnych predpisoch. Základné povinnosti zamestnávateľov v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci upravuje Zákonník práce, povinnosť starať sa o vhodný pitný režim zamestnancov vyplýva z § 146 a § 147 tohto právneho predpisu. Konkrétnejšie úlohy zamestnávateľa vymedzuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „zákon o BOZP“). Podľa § 6 ods. 3 písm. b) tohto zákona je zamestnávateľ povinný bezplatne zabezpečovať zamestnancom podľa vnútorného predpisu pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života a zdravia. V zmysle zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve je tiež zamestnávateľ povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na úroveň limitu. Podľa § 6 nariadenia vlády č. 247/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci má zase zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť pre zamestnancov pri zvýšenej záťaži teplom bezplatne pitný režim, prostredníctvom ktorého sa dopĺňa strata tekutín a minerálnych látok stratených potením a dýchaním, najmä pri prekračovaní únosných hodnôt operatívnej teploty pri dlhodobej práci na uzatvorenom pracovisku zaradenej do triedy práce 3 a 4, ak sa preukáže, že dochádza k nadmernej strate tekutín z organizmu pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní. Keďže obstaranie nealkoholických nápojov súvisí s povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom pitný režim, je možné považovať ho za zdaniteľný obchod prijatý na účely podnikania platiteľa, pri ktorom má platiteľ dane právo odpočítať daň v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Pre účel tohto článku je kľúčovým tiež príslušné ustanovenie zákona o dani z príjmov, ktoré definuje pojem daňový výdavok: je ním výdavok preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Zákon zároveň stanovuje dve formálne podmienky uznania výdavku. Prvou je podmienka reálnej existencie vynaloženého výdavku a druhou podmienka identifikácie výdavku k subjektu zdanenia. Zároveň, za daňový výdavok možno považovať len taký výdavok, ktorý má vzťah k príjmom daňovníka, resp. súvisí s predmetom podnikania uvedeným vo výpise z obchodného registra. Ako sa uvádza v § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk. V tomto zmysle slova sem môžeme zahrnúť aj výdavky na nápoje zabezpečujúce riadny pitný režim. Na ilustráciu uvedených informácii si predstavme situáciu, kedy zamestnávateľ poskytoval administratívnym pracovníkom v priebehu letných mesiacov jeden liter minerálnej vody denne, pričom takáto povinnosť mu nevyplýva z osobitného predpisu a nie je ani inak upravená interným predpisom zamestnávateľa. V tomto prípade u zamestnávateľa nepôjde o uznaný daňový výdavok a u zamestnanca sa hodnota tohto nepeňažného plnenia v súlade s § 5 ods. 7 písm. c) považuje za oslobodený príjem. Predstavme si však inú situáciu, kedy by zamestnávateľ podľa vnútorného predpisu v súlade s príslušnými právnymi predpismi poskytoval zamestnancom na pracovisku so zvýšenou záťažou teplom a zaradením do triedy práce 3 taktiež jeden liter minerálnej vody na osobu. Výdavky, ktoré zamestnávateľovi vznikli v súvislosti s nákupom minerálnej vody sú tento krát uňho uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov. Zároveň, ak by títo zamestnanci pracovali na rôznych miestach v teréne a zabezpečenie nealkoholického nápoja by bolo pre zamestnávateľa veľmi komplikované a z toho dôvodu by im vyplatil peňažnú čiastku zodpovedajúcu nároku zo sociálneho fondu, takto vyplatená suma je u zamestnancov vždy zdaniteľným príjmom bez ohľadu na zdroj, z ktorého sa poskytla.