# občiansky zákonník

Posledné augustové dni priali predkladaniu návrhov zákonov do NR SR – iba 26. augusta 2022 ich bolo predložených viac ako 60. Z tejto spleti noviel sme vybrali tie najzaujímavejšie, prečítajte si viac.

Všetky informácie uvedené v tomto článku sú aplikovateľné aj na situácie na Slovensku. Ide totiž o výklad práva EÚ, ktorý platí aj pre nás.

Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy (pactum de contrahendo) predstavuje záväzok uzavrieť v budúcnosti hlavnú „ostrú“ zmluvu. Podstata tohto inštitútu bola známa už rímskym právnikom. V súčasnosti ju pozná väčšina zahraničných právnych poriadkov, hoci nie všade má svoje výslovné zakotvenie. Vychádza sa tam predovšetkým z názoru právnej vedy, že takáto úprava je vzhľadom na princíp zmluvnej voľnosti nadbytočná.[1] V slovenskom právnom poriadku máme inštitút zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy výslovne zakotvený, a to hneď v dvoch základných kódexoch súkromného práva – v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.

​Dvojitá úprava zmlúv, neprehľadnosť, nejednoznačné odpovede na právne otázky a zaostalosť. To sú len niektoré z dôvodov, prečo čaká Občiansky zákonník veľká rekodifikácia.

Inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov sme sa na týchto stránkach už venovali niekoľkrát, pričom vždy sme sa zamerali na vybraný aspekt aplikácie tohto veriteľského ochranného mechanizmu. Dnes by sme si chceli priblížiť pojem „dlžníka“ pre účely uplatnenia odporovacieho práva, a to v kontexte jedného rozsudku Najvyššieho súdu ČR.

Jedným z prostriedkov ochrany veriteľa proti právnym úkonom dlžníka uskutočneným v úmysle ukrátiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky je inštitút odporovateľnosti. Jeho úspešné uplatnenie veriteľom predpokladá splnenie určitých predpokladov a podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, ktoré vyplývajú z § 42a Občianskeho zákonníka. 

Otázka právnych následkov scudzovacej zmluvy uzavretej pri absencii vlastníckeho práva na strane prevodcu zdá sa, že nemá dodnes jednoznačnú odpoveď. V právnej diskusií a v aplikačnej praxi môžeme zaznamenať viacero právnych názorov, ktoré sa v tomto príspevku pokúsime zosumarizovať.

V súvislosti s masívnou výstavbou moderných bytových domov sa môžeme čoraz častejšie stretnúť s označením predmetu kúpy ako apartmán alebo ateliér. O čo vlastne ide a čomu venovať zvýšenú pozornosť sa pokúsime načrtnúť v tomto krátkom príspevku.

V slovenskom právnom poriadku chýba výslovná úprava dohody o nežalovaní. Jej podstata spočíva v tom, že oprávnená strana sa zaviaže, že nebude žalovať povinnú stranu a domáhať sa reálneho uplatnenia svojho práva. V tomto príspevku sa pokúsime načrtnúť možnosti jej dojednania v slovenskom právnom prostredí.

V súkromnom práve platí zásada nemo iudex in propria cause; nikto nesmie byť sudcom vo vlastnej veci. Ochrana práv je zverená na to povolaným štátnym orgánom, najmä súdom. Zo štátneho monopolu poskytovania ochrany právam existuje niekoľko veľmi limitujúcich výnimiek, jednou z nich je svojpomoc. Bližšie podmienky jej uplatnenia si priblížime v tomto príspevku.