V tomto článku sa pozrieme na posúdenie Generálneho advokáta M. Szpunara vo veci UBERPop. Ide o osobitný právny prípad, ktorý je nezávislý od prelomového návrhu Generálneho advokáta, o ktorom sa písalo v tomto článku.
Tentokrát ide o spoločnosť Uber France, ktorá prevádzkuje služby UBERPop. Táto spoločnosť je trestne stíhaná za to, že prostredníctvom tejto služby organizovala systém skontaktovania zákazníkov s neprofesionálnymi vodičmi, ktorí prepravujú osoby za odplatu svojimi vozidlami. Uber France tvrdí, že francúzska právna úprava, na základe ktorej je spoločnosť stíhaná, predstavuje technický predpis, ktorý sa priamo vzťahuje na službu informačnej spoločnosti v zmysle smernice o technických normách a predpisoch. Je ale potrebné pripomenúť, že tieto závery Generálneho advokáta sú iba v štádiu návrhu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ. Neboli teda schválené a nie je možné ich považovať za záväzný výklad práva EÚ (judikát).
Generálny advokát sa teda pripravil aj na túto situáciu a zaoberá sa aj alternatívou, že by sa Súdny dvor nestotožnil s jeho názorom. Preto aj pre prípad, že by UBER bol považovaný výhradne za službu informačnej spoločnosti, tak ako sám tvrdí, by zákaz a stíhanie jeho činnosti ako sprostredkovateľa, ktorý nezákonne vykonáva dopravnú činnosť, nepredstavovalo „technický predpis“ v zmysle spomínanej smernice, a preto by nebolo ani potrebné oznámiť návrh zákona Komisii.
Generálny advokát v tejto súvislosti pripomína, že oznamovacia povinnosť sa okrem iného uplatní len na technické predpisy, ktorých špecifickým cieľom a zámerom je cielené regulovanie prístupu k službám informačnej spoločnosti a poskytovania týchto služieb; naopak predpisy, ktoré sa týchto služieb týkajú iba nepriamym alebo náhodným spôsobom, sú vylúčené z oznamovacej povinnosti. Generálny advokát konštatuje, že francúzska právna úprava, o akú ide vo veci samej, sa týka služieb informačnej spoločnosti iba marginálne: hoci sa totiž týka hlavne služby informačnej spoločnosti (a to systému skontaktovania elektronickou cestou), jej cieľom nie je osobitne regulovať túto službu (o takýto prípad by išlo, ak by daná právna úprava zakazovala alebo iným spôsobom upravovala činnosť „skontaktovania sa zákazníkov s poskytovateľmi“ dopravných služieb vo všeobecnosti). V prípade Francúzska ide iba o zabezpečenie efektivity a aplikácie predpisov týkajúcich sa dopravných služieb (teda služieb, na ktoré sa smernica nevzťahuje, keďže tá sa vzťahuje len na elektronické služby).
Skutočnosť, že hospodársky model UBERPop je vo Francúzsku považovaný za protiprávny (neprofesionálni vodiči nedisponujú povoleniami vyžadovanými francúzskym právom na výkon dopravnej činnosti), neznamená, že spomínaný novoprijatý zákon predstavuje technický predpis, ktorý by vo všeobecnosti upravoval sprostredkovateľskú činnosť v oblasti dopravy. A to bez ohľadu na to, či UBERPop bude vnímaný ako elektronická služba alebo ako prepravná služba.
Generálny advokát takisto odôvodnil svoje stanovisko spôsobom „argumentum a contrario“ (dôkaz opakom), a to tvrdením, že ak by notifikačná povinnosť mala platiť na akékoľvek predpisy týkajúce sa možného sprostredkovania elektronickými prostriedkami, išlo by o neprimerane veľkú povinnosť kladenú na členské štáty. To by viedlo k neprípustnému nárastu oznamovacej povinnosti bez toho, aby to skutočne prispievalo k napĺňaniu cieľov tohto postupu, ktorého cieľom je zamedziť tomu, aby členské štáty prijímali opatrenia nezlučiteľné s vnútorným trhom, a umožniť hospodárskym subjektom lepšie využívať výhody vyplývajúce z vnútorného trhu.
Poznámka: Súdny dvor nie je viazaný návrhmi generálneho advokáta. Úlohou generálnych advokátov je nezávisle navrhnúť Súdnemu dvoru právne riešenie veci, ktorá im bola pridelená. Sudcovia Súdneho dvora od tohto momentu začínajú v tejto veci poradu. Rozsudok bude vyhlásený neskôr.
Poznámka: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.
