Rady
V stredu 29. januára 2014 Okresný súd v Žiari nad Hronom rozhodol, že výpoveď zdravotnej sestre Denisy Wagnerovej je neplatná. Z tohto pracovný pomer pani Wagnerovej vo všeobecnej nemocnici v Žiari nad Hronom naďalej trvá. Súd zároveň nariadil prevádzkovateľovi žiarskej nemocnice, aby zaplatil trovy súdneho konania a poškodenej uhradil mzdu od neplatného ukončenia pracovného pomeru doteraz. Prvostupňové rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné a je pravdepodobné, že žalovaný sa odvolá.
So slovom „mixér“ si na Slovensku spájame viacúčelový elektrospotrebič ako súčasť kuchynského vybavenia. V podnikateľskom svete je však sieť obchodov s obuvou MIXER známa ako stredne veľký podnik slovenskej proveniencie. Samotný názov odkazuje na širokospektrálnu ponuku obuvi a na špecifický segment trhu označovaný ako „Zmiešaný tovar“ v rámci obuvi (angl. Mixed Shoes).
Národnej rade SR bol opäť predložený návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o advokácii. V čom spočíva jeho podstata a aké zmeny by sa podľa predmetného návrhu opozičných poslancov mali zaviesť do právneho poriadku SR?
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v samotnej právnej úprave predstavuje najrozsiahlejšiu súčasť pracovného práva Európskej únie. Európska komisia obdržala viacero sťažností a následne Slovenskej republike zaslala stanovisko, v ktorom poukazuje na rozpor slovenskej právnej úpravy so smernicou o bezpečnosti a ochrane zdravia pracovníkov pri práci.
Už bezmála sedemnásť rokov trvajú súdne ťahanice medzi maličkou obcou Sokoľany, okrese Košice okolie a mestom Košice o pozemky pod priemyselným areálom U.S. Steel Košice. Hoci v poslednom čase právnici mesta Košice prešli do ofenzívy, zatiaľ pretrváva právny stav konštituovaný na základe súdneho rozhodnutia o reštitúcii. To znamená, že časť pozemkov pod košickou fabrikou stále patrí maličkej obci, ktorá z nich profituje najmä ako správca dane z nehnuteľností.
Šestnásťročný spor obce Sokoľany, v okrese Košice okolie s mestom Košice pokračuje bez relevantného výsledku. Napriek tomu, že žalobca, mesto Košice, uspel na Okresnom súde Košice – okolie aj na Krajskom súde v Košiciach a predmetný rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd SR, katastrálny úrad sa s právnym názorom súdu nestotožnil. Preto pretrváva právny stav z roku 2007, keď lukratívne pozemky pod košickou fabrikou vo výmere vyše 700 hektárov pripadli obci Sokoľany ako reštituentovi, ktorý z nich poberá len z dane z nehnuteľností lukratívne príjmy vo výške niekoľko stotisíc EUR.
V súčasnosti už účinná novela Obchodného zákonníka zaviedla v § 60 ods. 2 novú povinnosť pre správcov vkladov. Hodnotiť ju možno pozitívne.
Richterova novela je zmenou a doplnením už „bradatého“ a viackrát novelizovaného zákona o kolektívnom vyjednávaní. Vypracoval ju tím právnikov z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pod gesciou ministra Jána Richtera zo Smer-SD, ktorý ju predložil do parlamentu. Richterova novela vyvolala búrku nevôle v radoch opozície a pobúrila tak podnikateľské kruhy, ako aj zahraničných investorov. Hoci zákon vetoval prezident Gašparovič, Národná rada SR ho opätovne schválila absolútnou väčšinou poslaneckých hlasov a inkriminovaná Richterova novela nadobudla účinnosť 1.1. 2014.
Zákon o kolektívnom vyjednávaní už vo svojej podstate predstavuje politikum. Posledná novela z dielne ministra práce Jána Richtera a vládnej strany Smer-SD však vyvolala protesty nielen v opozičných kruhoch, ale aj podnikateľské kruhy, zahraničných investorov a šesť zahraničných obchodných komôr pôsobiacich na Slovensku. V čom je táto novela iná a horšia než ostatné vládne návrhy zákonov?
Právny inštitút exekučnej imunity štátu je vo svojej podstate užitočný a má svoje miesto aj v právnom poriadku moderného demokratického štátu. Exekučná imunita však musí byť zakotvená takým spôsobom, aby nezasahovala do základných práv a slobôd podnikateľov a iných fyzických a právnických osôb. Takáto výsada by mala byť obmedzená na minimum prípadov, aby neobmedzovala právo na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré je okrem iného uskutočňované aj prostredníctvom exekučného konania.