# pracovné právo

Dňa 14.apríla 2020 bola predstavená nová schéma pomoci zamestnávateľom či SZČO, ktorých postihla súčasná pandémia. Pomoci sa konečne dočkali aj veľké firmy, zamestnávatelia, pre ktorých bol zavedený tzv. kurzarbeit. O príspevok môže po novom požiadať aj jediný spoločník v s.r.o. či dohodár. V dnešnom článku vám prinášame kompletný model pomoci štátu zamestnávateľom, aby ste vedeli, ako pomôcť svojmu podnikaniu v čase pandémie koronavírusu.

Od „vypnutia ekonomiky“ sa verejná debata posunula k záchrane podnikateľov na Slovensku. Menší a strední akúsi pomocnú ruku už dostali, pre veľké firmy však tieto opatrenia nepredstavujú riešenie. Skutočnú pomoc veľkým firmám by však mohla predstavovať nemecká schéma kurzarbeit. Slovenskí predstavitelia už hovoria o jeho verzii pre Slovensko, čo však táto verzia znamená pre zamestnanca? Ako sa rozdelí bremeno udržania pracovného miesta a koľko to bude stáť veľkých zamestnávateľov? Aj na tieto otázky nájdete odpoveď v dnešnom článku.

Narodenie dieťaťa znamená v rodine určite veľké šťastie. Avšak netreba zabúdať, že s touto udalosťou je spojených aj niekoľko úradných povinností, ktoré musí budúci rodič vykonať, a to jednak pred, ako aj po narodení dieťaťa. 

V roku 2019 pribudla ďalšia povinnosť pre zamestnávateľov a to každoročne do 15. januára oznámiť v elektronickej podobe príslušnému orgánu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do II. kategórie z hľadiska rizikovosti práce a to podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

Aj napriek tomu, že v médiách zaznela informácia, že Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR už v tomto volebnom období nebude meniť Zákonník práce, v legislatívnom procese je aktuálne viacero návrhov zmien zákonov alebo iných právnych predpisov z oblasti pracovného práva.

Súdny dvor EU len pred pár dňami, 14. mája 2019, rozhodol o povinnosti členských štátov ukladať zamestnávateľom povinnosť zaviesť systém, ktorý umožní merať dĺžku denného pracovného času.

Je zamestnávateľ v prípade výpovede povinný ponúknuť zamestnancovi aj pracovné miesto mimo dohodnutého miesta výkonu práce? Alebo túto povinnosť nemá?

Dediči zosnulého pracovníka môžu od jeho bývalého zamestnávateľa vyžadovať peňažnú náhradu za platenú dovolenku za kalendárny rok, ktorú si tento pracovník nevyčerpal.

Pracovník nemôže automaticky stratiť svoj získaný nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok z dôvodu, že nepožiadal o dovolenku.

Je možné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe so zamestnancom, ktorý je pracovne neschopný? Aký vplyv má pracovná neschopnosť zamestnanca na trvanie skúšobnej doby?