Miera nezamestnanosti na Slovensku podľa ÚPSVaR v januári mierne vzrástla z decembrových 13,5 % na 13,6 %. Rast bol však zapríčinený najmä sezónnymi faktormi (vrátane chladnejšieho počasia v januári). Po sezónnom očistení nezamestnanosť klesla z 13,4 % na 13,2 %. Postupný pokles nezamestnanosti z konca roka 2013 tak pokračuje aj začiatkom tohto roka.

Udalosti na Ukrajine z posledných týždňov, ktoré vyvrcholili odvolaním prezidenta Viktora Janukovyča, si zaslúžia pozornosť nielen z politického, ale aj ekonomického pohľadu. Takmer 50 miliónová krajina je totiž dôležitá aj pre Slovensko.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v januári zaznamenali ďalší pokles a dosiahli úroveň 0,0 % r/ r. Inflácia je tak najnižšia od roku 2009. Výsledok bol v súlade s našimi očakávaniami ako aj očakávaniami trhu nakoľko inflácia spomalila najmä pre pokles regulovaných cien elektriny. Na druhú stranu, ceny potravín sa mierne zvýšili v dôsledku sezónnosti. Medzimesačne spotrebiteľské ceny vzrástli o 0,2 %. Očakávame, že inflácia zostane aj v najbližších mesiacoch nízka a do polovice roka by sa mohla pohybovať pod jedným percentom. Následne by rast cien mal postupne zrýchliť. Inflácia by tak tento rok mohla dosiahnuť 1,3 %.

Podľa predbežného odhadu Štatistického úradu slovenská ekonomika vo 4. štvrťroku rástla 1,5 % medziročne, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu (0,9 %) výrazné zrýchlenie. Výsledok tak prekonal náš odhad ako aj odhad trhu (zhodne 1,1 %). Za celý rok 2013 tak HDP rástol tempom 0,9 % r/r.

Medziročné tempo rastu priemyselnej produkcie v decembri mierne spomalilo, keď dosiahlo 12,2 % (v porovnaní s 12,6 % v novembri). Priemysel tak rástol pomalšie než sme očakávali my aj trh. Stále sa však jedná o pomerne solídne tempo rastu. Samotná priemyselná výroba pritom rástla tempom až 16,5 % - avšak dodávka energií, ktorá je tiež súčasťou indexu priemyselnej produkcie, zaznamenala pokles o 7,8 %. Medzimesačne podľa sezónneho očistenia štatistického úradu však priemyselná produkcia klesla o 1,2 %. Nižší než očakávaný rast priemyselnej produkcie však môže súvisieť aj s revíziami časového radu, resp. zmenou sezónneho očistenia. 

Ministerstvo financií minulý týždeň predstavilo novú makroekonomickú prognózu – ktorá následne poslúži ako podklad pre prognózu daňových príjmov. Oproti predchádzajúcej prognóze zo septembra minulého roka ministerstvo mierne navýšilo očakávaný ekonomický rast a výrazne znížilo svoje odhady inflácie. Nižšia inflácia oproti predchádzajúcej prognóze bude mať za následok aj nižší rast nominálneho HDP – čo sa prejaví aj na daňových príjmoch. Tie by mohli byť revidované nadol, avšak revízia by nemala byť príliš výrazná (t.j. v radoch niekoľkých desiatok miliónov). Celkovo hodnotíme prognózu MFSR ako realistickú. Vnímame však negatívne riziká najmä pokiaľ ide o trh práce, kde na rozdiel od ministerstva predpokladáme, že nezamestnanosť začne klesať až v roku 2015 (teda nie tento rok ako očakáva ministerstvo). Navyše, prehlbovanie prebytku obchodnej bilancie bude zrejme pomalšie než predpokladá prognóza ministerstva. Okrem toho očakávame mierne pomalší reálny rast ekonomiky – pre rok 2014 na úrovni 1,7 %.

Ekonomika Spojených štátov rástla vo 4. kvartáli 2013 podľa prvého štatistického odhadu tempom 3,2 % (anualizovaný rast), čo predstavuje oproti predchádzajúcemu štvrťroku spomalenie (4,1 %). Napriek tomu sa však jedná o solídny výsledok – keďže krajina čelila až 16 dňovej odstávke vlády, počas ktorej fungovali iba základné štátne služby. To sa prejavilo aj na vládnej spotrebe, ktorá výrazne klesla. Naopak, rast bol aj naďalej ťahaný súkromnou spotrebou, ktorá zaznamenala dokonca zlepšenie. Pozitívne prispievali aj investície. Darilo sa aj britskej ekonomike, ktorá vo 4. kvartáli vykázala silný rast na úrovni 0,7 % q/ q. Za celý rok dosiahol rast 1,9 % a bol tak najvyšší od roku 2007. Rýchly rast už predtým naznačovali predstihové indikátory (najmä PMI).

Index ekonomického sentimentu na Slovensku zaznamenal v januári ďalšie zlepšenie. Jeho 3-mesačný kĺzavý priemer vzrástol na úroveň 96,1 bodu, čo je najvyššia hodnota od augusta 2012. Index slúži ako predstihový indikátor rastu ekonomiky a je zostavený na základe prieskumov v štyroch kategóriách: dôvery v priemysle, v stavebníctve, maloobchode a spotrebiteľskej dôvery, pričom priemysel má v indexe váhu 40 % a zvyšné tri kategórie po 20 %. Zlepšenie nálady sa prejavilo vo všetkých zložkách indikátora s výnimkou maloobchodu.

Minulý týždeň sa na menovom aj akciovom trhu niesol v znamení korekcie, a to najmä na trhoch rozvíjajúcich sa krajín (emerging markets). Práve tieto trhy boli od vypuknutia ekonomickej krízy v roku 2009 motorom svetového ekonomického rastu a stávali sa tak obľúbenou destináciou zahraničných investorov. Od začiatku roka však investori z týchto krajín začali peniaze vyberať – čo súvisí aj s pripravovaným ukončením kvantitatívneho uvoľňovania v USA. Najviac ohrozenými sú štáty s vysokým deficitom bežného účtu platobnej bilancie. Hovorí sa najmä o tzv. skupine BIITS - Brazília, India, Indonézia, Turecko a Južná Afrika.

Minulý týždeň sa na menovom aj akciovom trhu niesol v znamení korekcie, a to najmä na trhoch rozvíjajúcich sa krajín (emerging markets). Práve tieto trhy boli od vypuknutia ekonomickej krízy v roku 2009 motorom svetového ekonomického rastu a stávali sa tak obľúbenou destináciou zahraničných investorov. Od začiatku roka však investori z týchto krajín začali peniaze vyberať.